10. výročie založenia spoločnosti

Medzi pozvanými hosťami bol aj slovenský veľvyslanec v Nórsku Andrej Sokolík, štátny tajomník ministra životného prostredia Peter Stanko, prezident nórskeho koncernu Hydro Eivind Reiten, prezident spoločnosti Hydro Aluminium Jon Harald Nilsen, primátor mesta Ivan Černaj, predseda predstavenstva a.s. Slovalco Jozef Pittner, členovia predstavenstva a ďalší.

Program osláv sa niesol v historickej rovine tak, aby pozvaní hostia, najmä zo zahraničia mali možnosť spoznať kúsok z histórie slovenského národa, zvyky a obyčaje, remeselnú zručnosť našich ľudí ako aj slovenský folklór.

Po príchode na nádvorie Zvolenského zámku vítali účastníkov osláv slávnostné salvy rytierov a pohár medoviny na osvieženie ponúkali dievčatá v dobových kostýmoch. Nádvorie bolo vystavané ako stredoveký trh so stánkami na maľovanie kraslíc, výroby drôteného riadu, nožov, rezbárstva, našli sme aj verlikára, či kúzelníkov predvádzajúcich svoje umenie s kartami a šatkami. Súčasne sa nádvorím niesli hlasy ľudí v niekoľkých svetových jazykoch sprevádzané úprimnými stiskami rúk tých, ktorí sa stretli po niekoľkých rokoch. Všetkých spájalo to, že sa podieľali na rokovaniach o financovaní a realizácii projektu modernizácie výroby hliníka a vzniku spoločnosti Slovalco. Potom hostí neformálne privítal generálny riaditeľ spoločnosti Milan Veselý. Po jeho príhovore nasledovalo vystúpenie umeleckého súboru SĽUK, v ktorom predviedli to najkrajšie zo slovenského folklóru.

Po prehliadke Zvolenského zámku sa účastníci osláv zišli na dobovej večeri v stĺpovej sieni. Predtým však vystúpili so svojimi príhovormi prezident spoločnosti Norsk Hydro Eivind Reiten a predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ZSNP a.s. Jozef Pittner. Po nich nasledovala večera, na ktorej sa podávali špeciality z kuchyne našich starých mám, a ako kedysi, jedlo sa iba rukami. Po večeri nasledovala ohňová šou z obdobia stredoveku, po ktorej nasledovali ďalšie rohovory a diskusie hostí pri poháriku.

Nasledujúci deň, v piatok 30. mája 2003, pokračoval program osláv pre pozvaných hostí návštevou v spoločnosti Slovalco v Žiari nad Hronom. V úvodnej prezentácii o spoločnosti vyzdvihol generálny riaditeľ najmä ekologický aspekt projektu Slovalco a jeho prepojenie na zachovanie výroby hliníka v Žiari nad Hronom. Po skončení prehliadky Slovalca nasledovala tlačová beseda s novinármi, na ktorej sa zúčastnil aj minister životného prostredia Slovenskej republiky Laszló Miklós. Stretnutie v Slovalcu sa skončilo pracovným obedom. Významní pozvaní hostia na oslavách desiateho výročia založenia a.s. Slovalco: (zľava) A. Sokolík - veľvyslanec SR v Nórsku, L. Miklós - minister životného prostredia, J. Pittner - predseda predstavenstva a.s. Slovalco, E. Reiten - prezident Norsk Hydro, J. H. Nilsen - prezident a.s. Hydroaluminium, K. Preus - člen predstavenstva a.s. Slovalco, I. Černaj - primátor mesta Žiar nad Hronom. Záber je z tlačovej besedy, ktorá sa konala v piatok 30. mája 2003 v priestoroch a.s. Slovalco.

Príhovor prezidenta Norsk Hydro Eivinda Reitena

Vážení partneri, drahí priatelia

Je nám skutočne veľkým potešením, že sme sem dnes z Norsk Hydro mohli prísť, aby sme oslávili desiate výročie založenia spoločnosti Slovalco. Partnerstvo so Slovalcom je takým druhom partnerstva, ktoré bolo úspešné už od samého začiatku a s pribúdajúcimi rokmi sa situácia ešte zlepšovala. Prinajmenšom prinieslo to, čo sme si od neho sľubovali. Prinieslo oveľa viac ako verili skeptici a v každom prípade splnilo všetko, v čo dúfali optimisti. Viem, že v tejto oblasti sa hliník vyrába už skoro päťdesiat rokov, a preto musíme mať stále na pamäti, že desať rokov v životnom cykle tejto hlinikárne nie je príliš dlhá doba.
Predsa je však pre nás veľkým potešením, že sa môžeme stretnúť s partnermi a obzrieť sa spoločne späť na desať úspešných rokov. Boli úspešné, pretože za tých desať rokov sa vykonalo mnoho kvalitnej práce. Vyprodukovalo sa množstvo vysokokvalitného hliníka a nemenej dôležitý je aj fakt, že sa zrodilo veľa priateľstiev. My v Norsk Hydro sme v priaznivej situácii, keď väčšinu kovu predávame na európskych trhoch a môžem povedať, že za tých desať rokov sme sa v európskych krajinách stretli s mnohými veľmi spokojnými zákazníkmi, ktorí chválili kvalitu hliníka zo spoločnosti Slovalco. Tešíme sa na spustenie rozšírenej výroby, ktorá ešte viac prispeje k pokroku hlinikárne a zaradí Slovalco medzi kmeňových moderných výrobcov hliníka v Európe. Z nášho pohľadu je tiež veľmi povzbudivé sledovať, ako už spomenul pán Pittner, že toto všetko sa dokázalo pri podstatnom zlepšení situácie v oblasti bezpečnosti práce a že pri výrobe zohráva stále väčšiu úlohu starostlivosť o životné prostredie. Čo bolo kľúčom k tomuto úspechu? Prečo môžeme skutočne oslavovať a smelo sa pozrieť späť na roky, počas ktorých sa nevyskytli nijaké vážnejšie problémy? Predovšetkým je to zásluha vedenia a zamestnancov spoločnosti. Ako povedal pán Pittner, nemožno hovoriť o úspechoch a.s. Slovalco bez toho, aby sme sa na prvom mieste nezmienili o Štefanovi Tesákovi, prvom generálnom riaditeľovi. Myslím, že jeho prínos k tvorivému duchu v situáciách, kedy partneri hľadali čo najlepšie riešenia bol často tým kľúčovým momentom úspešného napredovania. Som nesmierne rád, keď vidím ako Milan Veselý pokračuje v rovnakom duchu a pri zachovaní kvality, na akú sme boli zvyknutí. Využijem túto príležitosť a spomeniem tiež obchodného riaditeľa Rudolfa Knappa a výrobno-technického riaditeľa Jána Varsu, ktorí na tomto úspechu majú svoj veľký podiel, pričom nemám na mysli len ich riadiace schopnosti, ale aj atmosféru, ktorú vytvárajú a ktorá dáva nášmu partnerstvu hlbší, nielen pracovný rozmer. A samozrejme chcem spomenúť aj pána Jozefa Pittnera, ktorý mi dúfam prepáči, že som ho zaradil až za týchto pánov. Spolupráca s Vami a so ZSNP bola podľa nás a tiež podľa EBRD mimoriadne úspešná a sme šťastní, že prakticky už od prvého dňa sa nám spoločne krok za krokom darilo napĺňať naše zámery a ciele. Možno očakávate, že tak ako je to v súlade s nórskymi zvykmi, sme na oslavu tohto desaťročného jubilea priniesli pre Slovalco nejaký dar. V podstate je to tak, ale dospeli sme k názoru, že k desiatemu výročiu by bolo lepšie obdarovať nie priamo Slovalco, ale miestnu komunitu. S konečnou platnosťou sme sa rozhodli sponzorovať Váš miestny futbalový tím, aby sa mohol zúčastniť prestížneho Nórskeho pohára. Buďte si istí, že sa o nich dobre postaráme a že im z nórskej krajiny ukážeme aj čosi viac, než len futbalové trávniky. Myslíme si, že takáto pomoc je plne v súlade so zámermi nášho vzájomného partnerstva.
Dovoľte mi teda, aby som sa Vám ešte raz poďakoval za dobrú spoluprácu v uplynulých desiatich rokoch ako aj za Vaše priateľstvo. S veľkými očakávaniami sa tešíme nielen na nasledujúcich desať, ale možno dvadsať či tridsať rokov dobrej spolupráce. Prvých desať rokov bolo veľkým prísľubom a ja želám spoločnosti Slovalco, jeho vedeniu a partnerom veľa ďalších úspechov.

Príhovor predsedu predstavenstva a.s. Slovalco a generálneho riaditeľa ZSNP Jozefa Pittnera

Určite mi, vážení priatelia, dáte za pravdu, keď poviem, že desať rokov ubehlo ako voda. Ale keď sa obzrieme späť, keď premeriame cestu, ktorú sme spoločne prešli, vynorí sa nám v pamäti nespočetné množstvo viac či menej významných udalostí, úspechov, všedných i slávnostných okamihov, no i veľa starostí a prekážok, ktoré sme museli prekonať.

Predovšetkým v období pred desiatimi rokmi, v období pred založením akciovej spoločnosti Slovalco. V období hľadania finančného a kapitálového partnera na dokončenie modernizácie výroby, v čase, keď proti nám stála veľká časť slovenskej laickej i odbornej verejnosti. Napriek tomuto odporu sme našli serióznych partnerov, ktorí boli presvedčení o dobrých perspektívach výroby hliníka v Žiari nad Hronom. Našli sme ich v Európskej banke pre obnovu a rozvoj a v nórskom Hydro Aluminiu. Po desaťročnej spolupráci dnes môžem povedať - bolo veľkým šťastím, že sa k nám pridali práve títo partneri. Čas jednoznačne potvrdil výhodnosť tohto zväzku.

Dnes je zo Slovalca jeden z najmodernejších európskych producentov kvalitného hliníka. Vyrába ho modernou technológiou, ktorá životné prostredie zaťažuje len v minimálnej miere. Je to spoločnosť pre slovenskú ekonomiku veľmi významná. Nie veľkosťou, ale svojimi výsledkami, za ktoré bola vyhodnotená v celoslovenskom meradle ako Firma roka. Od jej založenia neprešlo ani desať rokov a už intenzifikovala výrobu hliníka a zároveň sa dnes chýlia ku koncu práce na náročnom projekte rozšírenia výroby o tretinu.

Pripadá mi to ako dnes a predsa už uplynuli roky odvtedy, čo sme s bývalým generálnym riaditeľom Ing. Štefanom Tesákom pred zrakom kamery rozbíjali fľašu šampanského o bránu Slovalca, na počesť výroby prvého hliníka. Veľmi ma mrzí, že mu dnes nemôžem stisnúť ruku. Tú fľašu sa nám nedarilo rozbiť, Ing. Varsa musel zariadiť jej nadpílenie. Ale črepy z nej Slovalcu prinášajú šťastie v podobe pracovných úspechov.

Šťastie je vlastne v ľuďoch. V ich eláne, profesionalite, tvorivosti, schopnosti riešiť problémy tak ako prichádzajú. Prvý generálny riaditeľ Ing. Tesák tu vytvoril kolektív, v ktorom skĺbil elán mladých so životnými skúsenosťami a rozvážnosťou starších. Má nasledovníkov, ktorí Slovalco vedú veľmi dobre a latku náročnosti posúvajú stále vyššie. Mňa nesmierne teší, že to, za čo sme pred desiatimi rokmi bojovali, kvôli čomu sme často ani spávať nemohli je dnes až nad očakávanie úspešné.

Po dnešnom zastavení a spomínaní nás opäť čaká čas bežného pracovného života, čas starostí, radostí, dôležitých rozhodovaní. Zaželajme jubilantovi, akciovej spoločnosti Slovalco, nech sa mu darí aj v nasledujúcich rokoch, nech prosperuje, nech rastie a rozvíja sa.

Nech ho na tejto ceste nespomalia žiadne prekážky.

Ako sa rodilo Slovalco?

Hutník č. 42 – 24.10.1985

V auguste sa začala prvá časť z celého komplexu stavieb Modernizácie výroby hliníka pod názvom: Prípravné práce modernizácie výroby hliníka. Jej realizáciou v celkovom náklade 206 mil. Kčs do konca roku 1988 sa vytvoria podmienky pre realizáciu ďalších výrobných stavieb v rámci modernizácie. Vyššími dodávateľmi stavby sú Stavoindustria B. Bystrica a pre preložku štátnej cesty I/65 Doprastav Zvolen. Ostáva len veriť, že už od samého začiatku stavby vyšší dodávatelia stavebnej časti budú stanovené úlohy plniť bez zostatku, bez prieťahov, čo nemožno povedať o stavbách, ktoré sú v realizácii.....

Hutník č. 6. – 13.2. 1986

Najdôležitejšou úlohou v investičnej výstavbe nášho závodu sa postupne stáva modernizácia výroby hliníka. Plán na tento rok určuje preinvestovať 56 miliónov korún. Prvou stavbou sú tzv. Prípravné práce modernizácie výroby hliníka, ktoré majú byť dokončené v decembri 1998. Druhou stavbou, VVA má začať v júli 1987 a dokončená má byť v decembri 1991 s ročnou kapacitou 65 kiloton vopred vypálených anód. Treťou stavbou modernizácie je elektrolýza a štvrtou stavbou zásobovanie elektrickou energiou. Piatou, samostanou stavbou je Stredné odborné učilište, kde sa nákladom 67 mil. Sk postavia dielne pre praktické vyučovanie učňovského dorastu.

Hutník č. 47 – 27.11.1986

V ostatnom čase sa stal náš závod veľkým staveniskom. Naplno sa rozbehli prípravné práce na začatí rozsiahlej úlohy – Modernizácie výroby hliníka, ktorá je rozdelená do niekoľkých stavieb a stavenísk. Dnes budeme hovoriť o stavenisku, ktoré je označené pod písmenom B a nachádza sa v priestoroch prevádzky anodáreň. Tu budú objekty prípravných prác, i objekty týkajúce sa II. stavby Modernizácie výroby hliníka a to výroby vopred vypaľovaných anód. V predstihu sa začalo s výstavbou sociálno-prevádzkovej budovy, aby mohla slúžiť pre zariadenie staveniska a neskoršie ako trvalý objekt komplexu VVA. S budovaním komplexu VVA sa začne v lete roku 1987 v rámci druhej stavby.

Hutník č. 24 – 18. 6. 1987

„Modernizáciou sa vyrieši ekologický problém Žiarskej kotliny, zvýši sa výroba hliníka, zníži sa počet pracovníkov, dosiahne sa vyššia produktivita práce takmer o 2,9 percenta a zníži sa energetická náročnosť. Sú to najdôležitejšie faktory, ktoré táto modernizácia sleduje“. – povedal Ing. Štefan Tesák na tlačovej besede s ekonomickými novinármi 12. júna 1987.

Hutník č. 7. – 16.2.1989

Výstavba modernizácie výroby hliníka vstúpila v tomto roku už do piateho roku vlastnej realizácie, výstavba samotných výrobných prevádzok do tretieho roku realizácie. Pritom úlohy neustále rastú a tie rozhodujúce nás ešte len čakajú.

Hutník č. 8 – 21.2.1991

Ing. Štefan Tesák o postupe prác na MVAL: „S plnením úloh nemôžeme byť spokojní, pretože nejdu práce požadovaným tempom. Pôvodný vyšší dodávateľ stavby – Stavoindustria Banská Bystrica na tak náročnú akciu akou je MVAL vôbec nestačí. Na základe nutnosti posilnenia stavebných kapacít a po rokovaniach prišli začiatkom roku 1990 na stavbu pracovníci Stavoindustrie Bratislava“.

Hutník č. 12 – 21.3.1991

Ing. Ľudovít Černák, CSc, generálny riaditeľ ZSNP, a.s.: „... financovanie modernizácie výroby hliníka, ktorej cena medzitým vzrástla na asi 6 mld. korún, je nad sily podniku. Hlavný podiel na tom, že podnik nie je schopný financovať MVAL, má súčasná reštriktívna úverová politika. Táto dnešná situácia je naša daň predchádzajúcemu systému. Keby sme boli samostatní od nášho vzniku, boli by sme si už dávno sami zarobili na modernizáciu našich výrob, hlavne finálnych. Keby boli bývalí mocipáni vypočuli vedenie podniku o 2-3 roky skôr, mohli sme dnes vysoký zisk z modernizovanej elektrolýzy premyslene investovať. Ale v manažérskom svete neexistuje keby, takže musíme vychádzať z našej konkrétnej situácie – bez pomoci štátu nie sme schopní v MVAL pokračovať“.

Hutník č. 16 – 18.4.1991

Ing. Štefan Tesák: „ Vzhľadom na zložitú situáciu sa podnik pripravuje aj na alternatívu zastavenia modernizácie výroby hliníka... Zdôrazňujem však, že zatiaľ sa nerozhodlo - modernizácia pokračuje a podnik nedal žiadne pokyny na prepúšťanie pracovníkov“.

Hutník č. 17 – 25. 4 1991

19. apríla sa v Žiari nad Hronom uskutočnilo mimoriadne výjazdové rokovanie vlády SR. Zaoberalo sa ekologickou situáciou a modernizáciou výroby hliníka. Určilo, že do 15. mája musíme preukázať efektívnosť výroby hliníka.

Hutník č. 20 – 23.5.1991

V utorok 21. mája vláda rozhodla pokračovať v modernizácii a dokončiť ju, aby sa v novej elektrolýze vyrábalo 105 000 ton hliníka ročne. Rozhodla sa garantovať cenu elektrickej energie.

Hutník č. 36 – 20. 9.1991

Pokračovali rokovania o vytvorení spoločného podniku s firmou Marc Rich Co.

Hutník č. 38 – 4.10.1991

Ochranný náter na oceľovej konštrukcii elektrolýznej haly realizovali horolezci zo Športklubu Senec.

Hutník č. 39 – 11. 10. 1991

Federálny minister pre životné prostredie Josef Vavroušek navštívil ZSNP, a.s. Vyjadril podporu všetkým projektom, ktoré umožnia urýchlene riešiť ekologické problémy.

Hutník č. 2 – 17.1.1992

Ukončená je prvá stavba – Prípravné práce MVAL, i keď do konca roka ešte neboli odstránené všetky chyby a nedostatky

Hutník č. 3 – 24.1.1992

Na základe dohovoru z rokovaní s predstaviteľmi nórskej firmy Hydro Aluminium z decembra 1991, navštívila našu akciovú spoločnosť skupina ich pracovníčok – z finančného odboru, skupiny kovov a odboru na vytváranie nových podnikateľských aktivít. Hydro Aluminium sa totiž ako konzultant bude podieľať na vypracovaní štúdie, ktorá by mala byť podkladom na zabezpečenie financovania MVAL
Dňa 20. decembra 1991 rada riaditeľov odsúhlasila podpísanie letter of intent s nórskou firmou Hydro Aluminium. Odstúpili sme od rokovaní s firmou Marc Rich.

Hutník č. 5 – 7.2.1992

Predminulý týždeň navštívili ČSFR tri skupiny nórskych odborníkov a spolu so zástupcami ZSNP rokovali aj u vládnych predstaviteľov o ich stanoviskách a názoroch na MVAL. Po ukončení rokovaní v ČSFR poslal finančný riaditeľ Hydro Aluminia na adresu nášho generálneho riaditeľa list, v ktorom okrem iného konštatuje, že sa presvedčil o vládnej podpore projektu MVAL a že ich návšteva v ČSFR splnila svoj cieľ.

Hutník č. 10 – 13. 3. 1992

Predstavenstvo sa na svojom zasadnutí 2. marca 1992 zaoberalo hlavne úlohou č. 1 a to zabezpečovaním zdrojov pre MVAL. Posúdilo ponuky na doriešenie financovania MVAL firiem Morgan Stanley, AIC a Kerametal. Riaditeľ pre rozvoj Ing. Štefan Tesák informoval predstavenstvo o priebehu rokovaní s NORSK HYDRO.

Hutník č. 14 – 10.4.1992

V dňoch 24.3. až 27.3. 1992 pracovala v našej akciovej spoločnosti skupina odborníkov firmy Hydro Aluminium z Nórska – K.V. Nordh, B. Furseth, O. Kleppe. Predmetom rokovania boli otázky uvádzania jednotlivých celkov vopred vypaľovaných anód do prevádzky.

Hutník č. 19 – 15.5.1992

Dozorná rada schválila variantu riešenia dofinancovania MVAL v spolupráci s Kerametalom, a.s., počítajúc s jeho kapitálovým vstupom do Slovalu, a.s.
...“Stavba (VVA) nám je pred dokončením, množstvo našich a zahraničných montérov osádza strojné a elektrotechnické zariadenia. Ukradnúť čosi, čo sa len ligoce, má pekný dizajn a nevedieť mnohokrát ani o tom, na čo sa to dá použiť, je vlastné v biologickej ríši len strakám. A také straky nám toho len od jesene minulého roku zo stavby nakradli skoro za pol milióna korún.

Hutník č. 22 – 5.6.1992

Vláda Slovenskej republiky rozhodla 21. mája 1991 o dostavbe MVAL v našej akciovej spoločnosti. Dňa 27. mája inštalovali v novej elektrolýznej hale budovanej v rámci investičnej akcie MVAL prvú katódovú vaňu elektrolyzéra.

Hutník č. 22 – 5. 6.1992

Na článok podpredsedu ÚV Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny J. Mesíka – Zlatý „cibazol“ do žiarskej hlinikárne, zverejnený v denníku Práca dňa 13. mája 1992, odpovedá autorovi generálny riaditeľ ZSNP, a.s. Ing. Ľudovít Černák:
„Vážený pán Dr. Mesík, predpokladám, že ako všetky veľké ceny, aj cena „zlatého cibazola“ je putovná a s potešením ju osobne vám vraciame, ako čestnému držiteľovi za to, že ste svojim príspevkom „strelili riadneho capa“. Ale držme sa faktov, vlastne použime fakty namiesto vašich domnienok. ... Ekonomickú efektívnosť modernizácie výroby hliníka už hodnotilo niekoľko komisií, ja osobne za najkomplexnejší považujem posudok amerického nezávislého konzultanta p. Loyera, ktorý hodnotí modernizáciu asi z 30 aspektov a v závere konštatuje, že ZSNP Žiar nad Hronom sa trvale bude umiestňovať v prvej štvrtine konkurenčnej krivky svetových výrobcov....“

Hutník č. 25 – 26.6.1992

Na mimoriadnom zasadnutí dňa 22.6.1992 zvolilo predstavenstvo našej akciovej spoločnosti nového generálneho riaditeľa ZSNP – doterajšieho obchodno-výrobného riaditeľa Ing. Jozefa Pittnera. Ing. Ľudovít Černák, CSc. Sa stal ministrom slovenskej vlády.

Hutník č. 29 – 31.7.1992

Dňa 26. júna bola podpísaná dohoda o priemyselnej spolupráci medzi ZSNP,a.s., a nórskou firmou Hydro Aluminium.

Hutník č. 36 – 25.9.1992

V septembri t. r. sa mali spúšťať prvé elektrolyzéry v novej elektrolýze. Prečo sa tak nestalo? V rozhovore na túto potázku odpovedá Ing. Š. Tesák:“ Na príčine sú predovšetkým dva zásadné problémy z nich rozhodujúci je problém vo financovaní.... Za tejto situácie sa so spúšťaním prvých elektrolyzérov začne v druhom štvrťroku 1993.“

Hutník č. 12 – 26.3.1993

Ing. Stanislav Drgoňa v rozhovore Napätá finančná situácia – začarovaný kruh: „Najviac chýbajú peniaze na modernizáciu. Rozpočtové náklady na MVAL sú zatiaľ 7,8 miliardy korún, do konca uplynulého roka sa prestavalo 5,1 miliardy a zaplatených je 4,7 miliardy korún.

Hutník č. 14 – 9.4.1993

5. apríla sa predstavenstvo uznieslo na pozastavení financovania prác na modernizácii výroby hliníka v plnom rozsahu, vrátane VVA až do vyriešenia dofinancovania stavby.

Hutník č. 15 – 16.4.1993

Ing. Jozef Pittner, generálny riaditeľ ZSNP, a.s. v príhovore: „... je reálne ohrozené ďalšie pokračovanie stavby a čo je obzvlášť varujúce, i ďalší chod ZSNP v prevádzkovej oblasti. Dôvod je prostý, z prevádzkovej oblasti sme financovali časť investičných prác na MVAL. Sú to výkony závodov OaÚ, SV a SAL....“

Hutník č. 17 – 30.4.1993

Dňa 20.4. 1993 uskutočnil generálny riaditeľ ZSNP Ing. Jozef Pittner dôležité rokovanie v Londýne so zodpovednými pracovníkmi Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktoré zdá sa prinesie rozhodujúci obrat v realizácii projektu.

Hutník č. 21 – 28.5.1993

Predstavenstvo ZSNP, a.s. 21.5. 1993 rozhodlo o zrušení výroby hliníka v sérii A k 31.7.1993.

Hutník č. 22 – 4.6.1993

Elektrolýza rozdelená a na scéne nový právny subjekt – Slovalco, a.s. S cieľom sprehľadniť, zjednodušiť a zabezpečiť finančné zdroje na ukončenie modernizácie výroby hliníka, rozhodlo predstavenstvo ZSNP, a.s., na svojom mimoriadnom zasadnutí o vytvorení dcérskej akciovej spoločnosti s obchodným názvom SLOVALCO, a.s. Vzniká rozdelením a.s. SLOVAL.

Hutník č. 15 – 24.04.1998, príloha Slovalco noviny č. 4

“Vyrábať efektívne znamená vyrábať so ziskom. Základnou úlohou aj pre našu spoločnosť je hľadanie ciest a spôsobov k efektívnej výrobe. Otázku znižovania počtu zamestnancov chápeme ako dlhodobý, nepretržitý a plánovitý proces. Našou predstavou nie je uskutočňovať veľké jednorázové zmeny, ktoré by ohrozili základné istoty zamestnancov.
Pretože spoľahlivo a tvorivo pracovať je možné iba v atmosfére dôvery a nie v atmosfére strachu a neistoty. Keď budeme racionalizovať, nebude to prepúšťaním. Zabezpečíme to prirodzenou fluktuáciou a presúvaním pracovníkov na uvoľnené miesta tak, aby sme z dlhodobého hľadiska dosiahli optimálny počet zamestancov a tým aj životaschopnosť Slovalca. Samozrejme, že sa to nebude dotýkať iba výrobných prevádzok, ale aj stredísk manažmentu.” Ing. Milan Veselý, administratívny riaditeľ.

*****

V záverečnej fáze výstavby ste boli riaditeľom projektu a v roku 1994 ste v Bratislave podpisovali zmluvy za HydroAluminium. Spomínate si ešte na tie pocity a ako ich hodnotíte s odstupom rokov? Ako hodnotíte spoločnosť Slovalco?

Hans Diderik Faaberg (člen predstavenstva a.s.Slovalco do roku 2003): Môj prvý kontakt so Slovalcom, resp. projektom modernizácie bol v roku 1988, keď oddelenie predaja technológie, ktoré v roku 1986 vstúpilo do zmluvy o dodávke technológie so ZSNP, začalo posielať informácie a hlásenia aj mne. Závod SNP bol v období 1986 – 1993 vo vážnych problémoch s financovaním stavby novej technológie s vopred vypálenými anódami a, ako si možno spomínate, musel výstavbu prerušiť. V tom čase bola stavba ukončená na asi 65%. V tomto pre ZSNP náročnom období som strávil veľa času a úsilia tým, že som sa pokúšal vytvoriť nové základy financovania ukončenia projektu. Robil som to preto, že som mal veľkú dôveru v projekt a cítil som, že nová elektrolýza bude životaschopný podnik, ktorý bude dodávať na juhoeurópske trhy vysokokvalitné hliníkové výrobky ako sú napríklad čapy na prietlačné lisovanie. Ďalším dôležitým faktorom pre mňa bolo, že projekt bol založený na najmodernejšej technológii a veľmi vysokých environmentálnych štandardoch. Po veľkom úsilí Hydro Aluminium a Európska banka pre obnovu a rozvoj boli schopné predložiť spoločné riešenie, kde Hydro mohlo podporovať ZSNP v oblasti technického know-how a spôsobilostiach a EBOR mohla vložiť finančný kapitál. Toto viedlo k založeniu spoločnosti Slovalco v lete 1993. Tiež som strávil veľa času aj v období nasledujúceho roka pri rokovaniach o veľkom množstve zmlúv potrebných k obnoveniu výstavby. Možno si spomínate, že výstavba opätovne začala v lete 1994 a štart pecí v polovici nasledujúceho roka. Všetko to úsilie by som nebol vynakladal, ak by som vtedy neveril v projekt Slovalco. Musím tiež povedať, že vývoj Slovalca od jeho spustenia prekročil moje očakávania. Preto som dnes pyšný, že som mal tú výsadu podieľať sa na založení a rozvoji takej úspešnej spoločnosti. Zásluhu na úspešnom rozvoji spoločnosti majú všetci zamestnanci Slovalca. V tejto súvislosti by som sa však rád zmienil o Štefanovi Tesákovi. Podľa mňa mal práve on rozhodujúci podiel na založení a rozvoji Slovalca na takú úspešnú spoločnosť.

“Som presvedčený, že úspešnosť podnikania spočíva v prístupe a postojoch ľudí. Napríklad jednou z priorít je pre nás otázka vzdelávania najmä v manažérskej oblasti. Môžem sa pochváliť, že v mnohých aspektoch už žiak preskočil učiteľa, čo konštatujú aj naši nórski partneri." Štefan Tesák, prvý generálny riaditeľ a.s. Slovalco, v rozhovore pre časopis Euroforum č. 1 v roku 1999.

Pred rokmi ste sa ako zástupca riaditeľa projektu podieľali na výstavbe novej elektrolýzy. Ako si spomínate na spoluprácu so slovenskými kolegami zo ZSNP, a.s.?

Karl Viktor Nordh (HydroALuminium): Spomínam si na toto obdobie veľmi dobre, najmä na spoluprácu so Štefanom Tesákom, keďže som – od roku 1986, keď sme sa prvý raz stretli - väčšinou spolupracoval s ním. Bol na čele tímu v projekte modernizácie v rámci ZSNP a neskôr v Slovalcu. Bol to kolektív zväčša mladých ľudí, ktorí, podľa mňa nemali ešte také praktické skúsenosti, ale boli teoreticky zdatní a navrhované riešenia vždy diskutovali a potom odsúhlasovali s nadriadenými. Čo bolo dôležité, bol to tím zapálený pre svoju prácu. Po spustení závodu tento tím, donedávna vedený Š. Tesákom, odviedol výbornú prácu.

Andrej Sokolík (veľvyslanec Slovenskej republiky v Nórsku): Slovalco poznám veľmi dobre. Jednak som vyrastal v tomto kraji a tiež som tu bol v roku 1999 pred mojím odchodom do Nórska za prvého slovenského veľvyslanca v Nórsku. Takže poznám ľudí, ktorí tu pracujú a tiež ľudí, ktorí pracujú v Norsk Hydro v Nórsku. Odborníci z Norsk Hydro veľmi oceňujú najmä ľudský potenciál, ktorí našli v tejto fabrike. Sú veľmi spokojní so spoluprácou i s výsledkami, ktoré sa tu dosiahli. Mne ako veľvyslancovi a tiež nášmu veľvyslanectvu to skutočne pomáha prezentovať Slovensko v Nórsku a rozvíjať spoluprácu medzi Slovenskom a Nórskom.

V tomto období oslavuje Slovalco 10. výročie svojej existencie. Stáli ste pri jeho zrode. S čím všetkým ste sa museli popasovať a kedy vám ako manažérovi vo vysokej riadiacej funkcii bolo najťažšie? Ako ste sa s tým dokázali vyrovnať?

Jozef Pittner (predseda predstavenstva a.s. Slovalco): Zmena spoločensko-ekonomických podmienok nás začiatkom deväťdesiatych rokov zastihla vo veľmi nevhodnom čase. V období rozostavanej modernizácie výroby hliníka, ktorá bola dovtedy financovaná z centrálnych zdrojov. Tento systém financovania sa rozpadol a my sme stáli pred ohromným problémom, kde vziať financie na dokončenie tejto niekoľko miliardovej investície. Keby bola modernizácia výroby hliníka dokončená už začiatkom deväťdesiatych rokov, bol by náš život oveľa jednoduchší a hospodárske výsledky ZSNP, a.s., oveľa lepšie. Keďže nebola, museli sme sa skutočne popasovať s mnohými problémami. Pričom výraz popasovať je veľmi mierny na charakterizovanie toho všetkého, čo si obdobie tých rokov od nás vyžadovalo. Modernizáciu sme dokončili s účasťou dvoch zahraničných partnerov a v roku 1995 sme vyrobili prvý hliník novou, ekologickou technológiou. Najťažšie obdobie bolo na prelome rokov 1993 a 1994. Rozostavaná modernizácia, finančné prostriedky na jej dokončenie v nedohľadne. K tomu snaha časti odbornej i laickej verejnosti o zastavenie modernizácie i výroby hliníka vôbec. Ak sme aj našli spôsob dofinancovania, z hodiny na hodinu bolo z rozličných príčin po ňom. Keď sa jeden za druhým začnú hromadiť takéto problémy, dokážu človeka priviesť do beznádeje. Vtedy som predsedu dozornej rady, Ing. Uhríka v priebehu roka trikrát požiadal o uvoľnenie z funkcie. Všetky tie beznádejné situácie ma tak strašne zaťažili, že som nevidel iné východisko. Ing. Uhrík mi vtedy trpezlivo, ale rozhodne vracal moje „demisie“ s tým, že mám pokračovať ďalej, že odstúpiť – to nie je riešenie. Vo svojom najhlbšom vnútri som sa, pravdaže, nikdy nevzdával. Veď mi bolo stopercentne jasné, že dokončenie modernizácie je jediná perspektíva. V tých ťažkých chvíľach mi pomohli kolegovia z dozornej rady, ľudia, ktorých som mal okolo seba. Predovšetkým ich veľká dôvera, že to nakoniec všetko zvládneme. Ale aj konkrétna pomoc nielen manažmentu a dozornej rady, ale aj odborov a všetkých zamestnancov, ktorí vyjadrili svoju podporu plným pochopením nepopulárnych opatrení, ktoré sme museli prijímať, napr. mzdové moratórium a iné. Táto dôvera a pochopenie boli pre mňa nesmierne zaväzujúce a zároveň povzbudzujúce. Všetci sme vtedy prešli ťažkou skúškou a myslím, že sme ju zvládli na výbornú. Dôkazom toho je aj dnešné prosperujúce a ďalej sa rozširujúce Slovalco.

Po podpise úverovej tranže A medzi EBOR a Slovalcom v roku 1994 viceprezident EBOR pán Guy de Salliers vyslovil vetu: “Teraz nás čaká už len jedno – vybudovať tú najlepšiu elektrolýzu v Európe.” Vy ste pred desiatimi rokmi zastupovali v projekte EBOR. Myslíte si, že sa to podarilo? Ako hodnotíte súčasnosť spoločnosti Slovalco a ako vidíte perspektívy do budúcnosti?

Ernst Bosshard (člen predstavenstva a.s. Slovalco): Ako rodený Švajčiar som zdedil prirodzený skepticizmus voči superlatívom. Preto by som rád upresnil očakávania pána Guya de Selliersa a budem úplne spokojný s nasledovným vyjadrením: Spoločnosť Slovalco patrí medzi najlepšie hlinikárne nielen v Európe, ale aj v celosvetovom meradle z hľadiska technických aj manažérskych výkonov. V dôsledku vysokých nákladov na elektrickú energiu a prepravu tovaru sú ekonomické výsledky spoločnosti priemerné. Po ukončení prebiehajúcich projektov rozšírenia výroby a intenzifikácie prúdu sa Slovalco musí zamerať na umiestnenie zvýšenej výrobnej kapacity na trhu a kontinuálne znižovanie výrobných nákladov. Slovalco je úspešne zrealizovaný zámer a vynikajúci príklad toho, čo sa dá dosiahnuť vhodnou motiváciou kvalifikovanej pracovnej sily. Nemám pochýb o tom, že a.s. Slovalco sa v budúcnosti podarí úspešne presadiť sa v konkurencii na medzinárodných trhoch.

Aké pocity prežívate vy osobne pri 10. výročí založenia akciovej spoločnosti Slovalco?

Doc. Ing. Richard Kafka (vtedajší riaditeľ pre techniku ZSNP, a.s.): Hutnícka výroba a špeciálne výroba kovov patrí medzi najstaršie ľudské činnosti. Niekoľko tisícročné skúsenosti ukázali, že ak sa hutnícka technológia nemodernizuje v pravý čas, výroba zanikne. Tie isté skúsenosti hovoria o tom, že časový interval medzi jednotlivými modernizáciami sa skracuje a dnes je nutné hutnícke technológie modernizovať v kratších intervaloch ako 50 rokov. Nie každá generácia inžinierov má také šťastie, že sa zúčastní takéhoto procesu; našej inžinierskej generácii sa to podarilo práve pri modernizácii výroby hliníka v ZSNP. Bolo to mimoriadne tvorivé obdobie, hlavne pri riešení technických problémov; oponentúra žiarskych a bratislavských (Hutný projekt) inžinierov presadila napríklad racionálnejšie usporiadanie elektrolyzérov „vedľa seba“ naproti pôvodnému nórskemu návrhu „za sebou“, ďalej to boli pevnosti katódových vaní, použitie ubíjacích hmôt na katódové vývody, použitie lacnejších žiaruvzdorných materiálov z domácej výroby, alebo napríklad výroba bimetalov železo-hliník explóziou. Samozrejme, že tu bol celý rad kvalifikovaných požiadaviek na dokonalosť riešenia ekologických problémov, dosahovanie kvalitatívnych ukazovateľov. Na príprave a realizácii projektového riešenia pracoval celý rad inžinierov a keby som ich mal všetkých vymenovať, určite by som niekoho vynechal a preto to nebudem robiť, jednoducho, celá modernizácia bola kolektívne dielo, skoro by som povedal, že v niektorých obdobiach to bolo adrenalínové dielo. Je to vynikajúci pocit vidieť, že modernizácia výroby hliníka bolo dobré dielo, ktoré je aj v zložitých podmienkach životaschopné, environmentálne akceptované a v medzinárodnom hlinikárskom svete uznávané. Prajem aj súčasnej generácii inžinierov, aby sa im podarilo udržiavať výrobu hliníka v Slovalcu na vysokej technickej úrovni a keď na to príde čas, túto výrobu ďalej modernizovať.

Jozef Pittner vo svojom príhovore povedal, že bolo pre ZSNP a.s. šťastím, že získali takých partnerov ako ste vy. Ako túto spoluprácu hodnotíte z vášho pohľadu? Neľutujete, že ste prijali účasť na projekte?

Jon Harald Nilsen (prezident a.s. Hydroaluminium): Keď sme zvažovali účasť na založení a.s. Slovalco, bolo to z dôvodu, že Slovalco by vďaka svojej blízkosti najmä k trhom v Taliansku, Rakúsku a Poľsku mohlo byť významnou súčasťou marketingovej siete spoločnosti Hydro Aluminium v Európe. Navyše sme to považovali za príležitosť demonštrovať našu kvalitu v oblasti elektrolýznych a odlievarenských technológií. Verili sme, že ZSNP so svojimi znalosťami o slovenskom priemyselnom odvetví, EBRD so svojím finančným zázemím a Hydro Aluminium so svojím technickým know-how a komerčným postavením na európskych trhoch, budú predstavovať ideálne partnerstvo. Od svojho vzniku pred 10 rokmi a počas celého obdobia vývoja a.s. Slovalco sme sa stretávali s tým, že naše očakávania sa nielenže plnili, ale sa v skutočnosti aj prevýšili. Dnes sme veľmi radi, že sme sa zapojili do projektu Slovalco. V súčasnosti svedčí o tom aj skutočnosť, že sme v roku 2001 spustili projekt rozšírenia výrobnej kapacity a zároveň sme sa rozhodli zvýšiť v Slovalcu náš akcionársky podiel. Spolupráca troch vlastníkov s vedením Slovalca bola počas celého obdobia na výbornej úrovni.

Slovalco noviny č. 6/1998

V júni 1998 sme v Slovalco novinách č. 6 priniesli rozhovor s generálnym riaditeľom Ing. Štefanom Tesákom. Vtedy sme si pripomínali päť rokov od založenia. Pohľad človeka, ktorý žiaľ už nie je medzi nami, na vznik spoločnosti a náročné obdobie pred jej vznikom, je aktuálny aj pri dnešnom desiatom výročí. úryvok z rozhovoru:

SN: ... Pán generálny riaditeľ, nazrime trochu do histórie pred existenciou spoločnosti. Ako si spomínate na toto obdobie z pohľadu vašej vtedajšej pozície?

Pôvodne sa počítalo s tým, že stará a nová elektrolýza bude jeden celok. Preto bol založený aj Sloval. Podmienkou zahraničných partnerov, predovšetkým Európskej banky, bolo vytvoriť novú spoločnosť, ktorá by spravovala prostriedky na nový projekt. Predtým som robil riaditeľa pre stratégiu ZSNP, mal som na starosti modernizáciu a zúčastňoval som sa všetkých rokovaní pre získanie úveru. Tie sa datujú od apríla 1993 v podstate až do októbra 1994. Vtedy sa rozhodlo o vzniku Slovalca, rozhodlo sa o tom, že EBOR a Hydro Aluminium dajú svoje kapitálové vklady do spoločnosti a stanú sa akcionármi, aj keď spočiatku sme o tom vôbec neuvažovali. Takže kapitálový vklad EBOR a Hydro Aluminia bol urobený v októbri 1994 a až v októbri 1994 boli vypracované a schválené nové stanovy, vytvorené správne orgány tak ako ich máme teraz, teda predstavenstvo a dozorná rada Slovalca. Takže reálny vznik Slovalca v podobe, v akej existuje dnes, z hľadiska vlastnej štruktúry, spôsobu riadenia, platnosti stanov je od 14. októbra 1994. ...Ďalším významným dátumom, kedy Slovalco začalo viesť svoje obchodné knihy, je 1. november 1993 a prijalo prvých asi 70 zamestnancov, vrátane mňa ...

SN: Po dlhých a neúpešných hľadaniach partnerov na dofinancovanie projektu modernizácie nastal obrat k lepšiemu. Čo bolo prelomovým bodom?

V priebehu rokov 1990-93 sme rokovali o dofinancovaní modernizácie s mnohými subjektami. Ako prvé sme oslovili Hydro Aluminium. Na podmienkach sme sa však vtedy nedohodli. Veľmi vážne rokovanie prebiehalo so švajčiarskou firmou Mark Rich. Neskôr sme mali veľmi vážnu ponuku od spoločnosti Meryl Lynch, ktorí prezentovali v Bratislave ich projekty. A potom sa ešte objavil Kerametal Bratislava so švajčiarskymi bankami, ktorý nám navrhol poskytnúť formu úveru s tým, že to mal byť aj predčasný kapitálový vklad. Všetky tieto rokovania neuspeli.

Čo sa týka Európskej banky, kontakty sme mali nadviazané už aj predtým. Ale seriózne rokovania sa začali až v apríli 1993 a to tým, že EBOR prisľúbila poskytnutie úveru 45 mil. dolárov bez hlbšieho skúmania za garanciu vlády, aby stavba mohla pokračovať. Potom si najala experta, p. Loayera, ktorý vypracoval štúdiu realizovateľnosti projektu. Zo štúdie potom vyplynulo, že projekt je dobrý a je možné ho úspešne ukončiť, splatiť úvery a podobne. Toto bol, podľa mňa, dôležitý bod.

SN: Na čo si s odstupom času, spomínate najradšej a najneradšej z týchto rokovaní?

Nadviažem na predchádzajúcu odpoveď. Situácia sa vyvinula tak, že rokovania trvali o rok dlhšie, ako sme očakávali. Naši zahraniční partneri nás udržiavali v nádeji, hovorili nám: vydržte ešte dva mesiace a už to bude hotové. Na jednom rokovaní v Bratislave som už, a nielen ja, kričal a búchal po stole. Mal som totiž dojem, že rokovania o kontrakte so Slovenskými elektrárňami sa neúmerne predlžujú. No a dnes oceňujem, že kontrakt je pre Slovalco dobrý a bolo by chybou uspokojiť sa v tej dobe s nedokonalým kontraktom.

Neustále odďaľovanie poskytnutia úveru a podpísania úverovej zmluvy vyvolávalo psychický tlak. My sme sa snažili stavbu udržať v akej-takej činnosti, aby sa nevyľudnila. Keďže sme nemali peniaze, mnohí dodávatelia robili na dlh v dobrej viere, že peniaze dostanú. A tak ako sľubovali banky nám: už to bude, my sme sľubovali dodávateľom. A toto je pre mňa veľmi nepríjemná spomienka. Nepáči sa mi, keď niekomu niečo sľúbim a nie je v mojich silách to splniť.

Ak by som mal uviesť niečo príjemné... Nespomínam si na nič veselé. Ale naučil som sa veľa: noví ľudia, nové myslenie, spôsob rokovania. Naozaj dôležité bolo, že ako ZSNP sme mali najatú skúsenú zahraničnú právnu kanceláriu, ktorá bola prepojená aj so slovenskými právnikmi a mali sme tiež skúsených finančných poradcov. Rokovania sú totiž naozaj tvrdé, ale keď sa urobia dobré zmluvy, tak to prinesie ovocie z dlhodobého hľadiska. Takže na tú netrpezlivosť sa dnes pozerám ako na niečo, čo síce bolo pochopiteľné, ale správny bol naozaj postup, ktorý sa uskutočnil: urobiť dobré zmluvy, aj keď to bude dlhšie trvať.

Pozrime sa na to zo súčasného hľadiska. Zahraničný kapitál sa aj teraz prezentuje všelijako. Nájdu sa významní politici a im blízki publicisti, ktorí to charakterizujú ako imperialistické ožobračovanie krajiny. Treba povedať, že investovanie nie je dobročinnosť. Na druhej strane sa netreba báť kontaktu so zahraničným kapitálom. Ten je pre slovenskú ekonomiku potrebný ako soľ. Predpoklad úspechu je taký, že podniky, ktoré chcú spolupracovať so zahraničím, musia byť skúsené. Skúsenosť však sama o sebe nestačí. Musia mať kvalitných finančných poradcov a právnych zástupcov. Platí tu pravidlo, že dobrý obchod je urobený vtedy, keď obaja partneri cítia, že je to pre nich výhodné. A myslím, že tak to bolo aj prípade Slovalca.